Slovensko

diskuse, rozmluvy, debaty a názory cyklistů

NaKole.cz > Diskuse > Cestování na kole > Slovensko

Země: Chorvatsko, Maďarsko, Polsko, Slovensko, Ukrajina

Zdravím všechny.Rád poznávám krajinu ze sedla biku.Je to ideální varianta mezi přesunem pěšky a autem.Letos plánuji Slovensko.Z důvodu omezeného času bych chěl Slovensko pokořit na dvakrát.Severní trasou i třeba přes Polsko a další rok po jihu.Sháním informace jakéhokoliv typu nebo odkazy na internetové stránky na zajímavá místa po trase

[ Zpět ]

Datum: 21.03.2005

Autor: Neregistrovaný uživatel (Roman ([email protected]))

Nejlépe hodnocené

ty nám taky reklamo...

Jurimír

3 hlasy

Mapy Slovenska s cyklotrasami jsou dobré, jediným problémem je značeni v…

2 hlasy

Něco málo ze Slovenska (spíš střední, ale trochu i jižní část) jsme…

2 hlasy

Prídte sa osviežiť a odýchnuť do nášho pohostinstva Hostovice isto…

2 hlasy

Treba si v týchto mapách dávať pozor na to, čo je cyklistická cesta a čo…

1 hlas

[ Zobrazit navigační strom ]

Re: Slovensko

Kup si, nebo lépe půjč si třeba v knihovně, cyklomapy Slovenska. Je jich myslím jen 9. My letos taky razíme na Slovensko, ale chceme ho za dva týdny zvládnout celé. Trasu jsem plánovala podle těhle cyklomap a taky podle různých průvodců Slovenskem. Úplným jihem-podunajím, ale jet nedoporučuju. Jela jsem tam loni a byla to hrozná nuda. Tak hodně zdaru.

[ Zpět ]

Datum: 25.03.2005

Autor: Neregistrovaný uživatel (lupen)

Hodnocení: 0 0
- Re: Slovensko
  
  Mapy Slovenska s cyklotrasami jsou dobré, jediným problémem je značeni v terénu. V mnoha případech značení na mapě předběhlo značení v terénu nebo je značení velmi úsporné, pouze vodorovné někde na cestě nebo na kameni.m pokud byla tyčová značka, je zničené. Zkušenost je i taková, že značení je vždy až za křižovatkou, což znamená zkusit postupně jednotlivé cesty. Toto je moje zkušenost z okolí Liptovské Mary. Jinak severní polovina Slovenska je opravdu nádherná od Oravy přes Červené Vrch, Tatry, Pieniny, oblast Bardejova a vůbec celé východní Slovensko. Krajina, lidé a ceny jsou pro nás kouzelné. Většinou je možno najít náměty na cyklotrasy na internetových stránkách regionů a měst. Letos bohužel vynechám, čekáme rodinu. Snad příští rok.
  
  [ Zpět ]
  
  Datum: 27.03.2005
  
  Autor: Neregistrovaný uživatel (Mirek)
  
  Hodnocení: 0 0
  - Re: Slovensko
    
    Mysím, že pokud je dobrá mapa tak značení ani není moc potřeba. Otázka je jak dobré jsou mapy.
    
    [ Zpět ]
    
    Datum: 29.03.2005
    
    Autor: Neregistrovaný uživatel (lupen)
    
    Hodnocení: 0 0
    - Re: Slovensko
      
      Většina map je 1:100 000, což je problém v terénu, kde se větví lesní či polní cesty do několika stran, případně do různých údolí. Pokud není na křižovatce směrovnka, pak je to opravdu náročné. Už jsem několikrát bloudil.
      
      [ Zpět ]
      
      Datum: 02.04.2005
      
      Autor: Neregistrovaný uživatel (Mirek)
      
      Hodnocení: 0 0
  - Re: Slovensko
    
    Treba si v týchto mapách dávať pozor na to, čo je cyklistická cesta a čo je doporučovaná cyklistická cesta (tie totiž niesú značené)
    
    [ Zpět ]
    
    Datum: 28.07.2005
    
    Autor: Neregistrovaný uživatel (mmaster)
    
    Hodnocení: 0 0
Re: Slovensko

Obecně doporučuji Liptov - údolím Váhu (Liptovský Hrádok)
web: http://www.bikeagps.sk/trasy/liptov/index.htm
www.liptov.sk
http://www.lhradok.sk/

[ Zpět ]

Datum: 28.03.2005

Autor: Neregistrovaný uživatel (Bohaatstvo ([email protected]))

Hodnocení: 0 0
Re: Slovensko

Něco málo ze Slovenska (spíš střední, ale trochu i jižní část) jsme prozkoumali na týdenní cestě
http://slovensko2003.epastorek.cz/
Vloni jsme jeli právě ten sever (z nejvýchodnějšího okresu Snina, Dukla, kolem Bardejova, Pieniny, Polskem pod Tatrami až na Oravu a zase Polskem do Českého Těšína na vlak) Možná do léta stihnu cestopis napsat, ale nevím, nevím. Jinak jižní část je taky Podunajská nížina, no neříkám, že není zajímavá, ale hory jsou hory :-)

[ Zpět ]

Datum: 29.03.2005

Autor: Neregistrovaný uživatel (Peggy)

Hodnocení: 0 0
- Re: Slovensko
  
  Jih Polska na hranici se Slovenskem v oblsati východního s středního Slovenska je velice pěkný, ke tam spousta lázeňkých mesteček s nádhernou architekturou a a skvělou přírodou. Dpoporučuji vždy kombinovat cestu Slovenskem a Polskem, předevsím oblast Polonin, což vzhledem odpovídá naší Šumavě, ale je tam málo cyklistů, ale hodně pěších, tak pozor.
  
  [ Zpět ]
  
  Datum: 02.04.2005
  
  Autor: Neregistrovaný uživatel (Mirek)
  
  Hodnocení: 0 0
Re: Slovensko

O značených cyklotrasach na vychodnom Slovensku sa môžeš dozvedieť na http://sck_saris.fbi.cz/cyklotrasy/ Ak chceš niečo konkretné kľudne mi napíš, rad poradim ak budem vedieť.

[ Zpět ]

Datum: 02.04.2005

Autor: Neregistrovaný uživatel (Lubo ([email protected]))

Hodnocení: 0 0
Re: Slovensko

Cyklocesta
„Východné Slovensko 2005“

Na napísanie tejto cyklocesty ma trocha inšpirovala aj moja minuloročná návšteva na východe. Tiché cesty, milí ľudia, príroda. V rámci cesty navštívime niekoľko hradov/zrúcanín. Cyklocestou prejdeme v oblasti Sniny drevené kostolíky, ktoré tiež určite stoja za návštevu. Uvidíme múzeum Andyho Warhola ale aj miesta najväčších bojov v druhej svetovej vojne – Dukliansky priesmyk. Vyvrcholením bude pohľad na večerný osvetlený Spišský hrad. Budeme sa pohybovať v tokajskej vyinohradníckej oblasti, tedaa určite nebude núdza o koštovku tohoto svetoznámeho vína, ktoré sa pod značkou Tokaj môže predávať len z oblastí kde sa budeme tiež pohybovať. čo sa týka náročnosti – východ Slovenska je bohatý na rovné úseky, ale určite si ponamáhame nohy pri výšľape do množstva krátkych stúpaní...Počet km na každú etapu dosť kolíše, najväčšiu vzdialaneosť prejdeme v druhom dni cykloputovania – cca 160km. Pri tejto akcii však nejde o počet a rýchlosť pri „presúvaní“. Jednoducho – keď nás niečo - niekto zaujme – cieľ sa dá zmeniť a vôbec nemusíme dodržať plán. Jedno však dodržať musíme – a to je počet dní - max. 7. Dovolenka nie je „naťahovacia“. V tom bude odlišnosť od iných podobných akcií – voľnosť výberu. Ako partia však budeme držať spolu a rýchlosť sa prispôsobý tomu najmenej zdatnému – teda mne !!! A keďže plán cesty mám len ja – nikto „nezdrhne“....Čo sa týka spania – nemal by Vám chýbať stan, určite budeme táboriť aj „pod širákom“, keď bude možnosť ubytovania, myslím, že nikto nepovie nie.

Odkaz na stránku o drevených kostolíkoch tzv. „cerkvách“ http://hwww.muzeum.sk/dostol/default.php

ZRAZ ÚČASTNÍKOV JE O 22:30 V PIATOK 12. AUGUSTA 2005 NA HLAVNEJ ŽELEZNIČNEJ STANICI V BRATISLAVE !!!

Kontakt v prípade otázok : Ľuboš 0903/208 512 , Jožo 0903/265 561
[email protected]

Dátum Čas Stanica Vlak
12.08.05 23:50 Bratislava hl.st. R 613 ZEMPLÍN
13.08.05 05:50 Košice

1. deň – 13.8.2005-sobota
Cestu začneme odkrajovať vymotaním z Košíc a hľadaním správneho smeru na Sady nad Torysou. V časti Byster sú kostoly z rokov 1765 a 1872. Ďalej prejdeme popod vrchol Margita/351/ do Olšovian. Do dedinky o ktorej sú prvé písomné zmienky už z roku 1279. Môžeme si tu pozrieť miestny kostolík a ďalej pokračovať popri rieke Olšava smerom na Bohdanovce. Tu si musíme dať pozor na správny smer na Slanec. Budeme sa držať štátmej cesty číslo 552. Po 3km sa dostaneme do dedinky Rákoš. Pokračujeme ďalej stále smerom k Slancu-po 2km by mala byť odbočka v pravo, ktorú si zapamatáme. Pôjdeme po nej po zdolaní a prehliadke pamiatok na spiatočnej ceste v nasledujúcej dedinke Slanec. Pred ňou nás čaká prvé ťažké stúpanie, dúfajme, že nebude nezdolateľné...V Slanci sa zastavíme na doplnenie tekutín, ale hlavne na krátku prehliadku zrúcanín hradu Slanec. Bicykle však budeme musieť nechať u nejakého dobrého človeka vo dvore-lebo až hore sa veru s našimi koníkmi nedostaneme...O najstarších dejinách Slaneckého hradu nie sú k dispozícii bezpečné písomné zmienky. Pôvodné hradisko dal údajne postaviť už v roku 1220 jeden z potomkov Abovcov. Prvé historické zmienky o Slaneckom hrade sú z konca 13. storočia a to z roku 1281, kedy už stál kamenný hrad s okrúhlou hradnou vežou. Majiteľ hradu a krajinský palatín Finta sa r. 1281 postavil proti hospodárskym reformám, ktoré zavádzal kráľ Ladislav IV. Kumánsky. Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skončil víťazstvom kráľa. Ladislav IV. hrad dobyl a ponechal si ho v držbe. Po vymretí Arpádovcov vládla na hrade rodina Drugethovcov, ktorá prišla s Karolom Róbertom z Talianska. Tá vlastnila hrad od r.1330 celé dve storočia. V prvej polovici 15 storočia bol hrad aj s obcou vypálený. Neskôr hrad prešiel do majetku rodiny Ladislava Losonczyho, ktorý ho koncom 15. storočia (po odchode bratríckych vojsk z východného Slovenska) opravil. Roku 1601 sa stali vlastníkmi hradu Forgáchovci. Tí dali hrad opevniť. Za rákocziovsko-thökölyovských povstaní hrad viackrát zmenil svojho majiteľa a bol značne poškodený. Roku 1678 ho obsadilo vojsko Thökölyho, po roku ho však späť dobyli cisárske vojská. Keď sa Juraj Rákoczi II. dostal k moci, dal hrad podpáliť. Odvtedy hrad pustol. Ešte do roku 1937 boli v ešte aj dodnes najzachovalejšej časti hradu – v hradnej veži zvanej „Nebojsa“ zariadené tri izby, vyzdobené umeleckými pamiatkami, obrazmi majiteľov hradu a pod. Počas druhej svetovej vojny však pri prechode frontu boli tieto pamiatky zčasti zničené a rozkradnuté. Z hradu je veľmi pekný výhľad na južnú stranu Slanských Vrchov – Marockú hoľu, Malý a Veľký Milič. V ich údolí leží takmer na hraniciach s Maďarskom jazero Izra, v minulosti intenzívne rekreačné využívané vodné centrum. Blízke hrady : Cez Slanec prechádza jedna z ciest, ktoré vedú k najvýchodnejšie položenému hradu SR – Veľkému Kamencu (Kevešd). Zjazdom sa rozlúčime s prvým hradom na našej ceste a pokračujeme chvíľu cestou ktorou sme prišli k Slancu. Mali by sme „znovuobjaviť“ našu odbočku na ktorú som upozornil vyššie – máme ju? Tak - cez pekné prosterdie Slánských vrchov sa dostaneme po asi 8 km k chate Veľké drevo na rozcestie. Tu odbočíme vpravo a ďalším zjazdom sa dostaneme k jazeru Izra. Povesť vraví, že názov Izra patril krásnej tureckej princeznej, ktorej otec – turecký vezír, okupoval a dobil hrad Slanec – ten hrad ktorí sme navštívili. Tak a tá jeho dcéra sa zamilovala do uhorského grófa s ktorým sa tajne stretávala...Hradný pán otecko to zistil a dal milého pekne krásne - zabiť. A zrovna keď sa spolu plavili po tomto jazierku. Keď princezná videla, čo sa stalo, z nešťastnej lásky skočila do vody za svojim milým a utopila sa...Podľa nej sa dnes toto jazero volá...Izra. Keď sa bude dať – môžeme sa aj ponoriť do tohoto jazera. Hádam bude v stave prijateľnom pre naše telá. Po schladení sa vydáme po ??????????? turistickej značke smerom k dedinke Byšta. Tento úsek cesty bude trocha náročnější, povedie asi 7km po nespevnenej ceste cez les. Byštu opustíme smerom na Kazimír, tu sa nachádza kaštieľ z r. 1840. V Kazimíre sa napojíme na Slánsku cyklomagistrálu. Po štátnej ceste prídeme do Michalian. Tu sa poľia času a nášho stavu rozhodneme pre dve alternatívy cesty.
Trasa 1. /kratšia-ľahšia/
Nikede pri kostole by mala byť odbočka do prava na dedinku Luhyňa. Za Luhyňou sa napojíme na cestu 553 do Čerhova. V Čechove budeme hľadať tabuľu s názvom nášho dnešného cieľa – Veľká Tŕňa.

Trasa 2. /dlhšia-krajšia/
Po osviežení formou B12 v Michaľanoch pokračujeme cez Veťaty /kostoly z r. 1802 a 1870/. Ďalej nás čaká Hrčeľ a Kysta. Prejdeme do Novosadu, tu sa nachádza kostol z r. 1795 s pôvodom okolo roku 1500-ale je viackrát prestavaný-teda čo uvidíme dnes by asi jeho prvých staviteľov nenadchlo, aj keď kto vie ..... Na križovatke odbočíme vpravo. Cez Kašov prejdeme pod Zemplínske vrchy. Na okraji obce Cejkov zabočíme vpravo a pomedzi Bocianí vrch a Čiernu horu prejdeme naprieč pohorím do Malej Bare, z ktorej klesneme do Borše, kde je hradný kaštieľ z 2.pol. 16. storočia – rodisko Františka II. Rákocziho. Po krátkej prehliadke pokračujeme cez obec Borša – 3km. Tu na križovatke odbočíme znova vpravo. Dostaneme sa do Slovenského Nového Mesta. Ďalej môžeme pokračovať po štátnej ceste 553 do Čerhova, kde odbočíme vpravo do cieľa dnešného dňa - Veľkej Tŕne. Prípadne zo Slov.N. Mesta sa vydáme cez Tokajskú vinohradnícku oblasť malým okruhom až do Veľkej Tŕne.
Večer / bude záležať od dohovoru!!! / nás čaká prehliadka u J. & J. Ostrožoviča. Teda, chuťové poháriky naše – tešte sa !!!
Tu sú možnosti ako strávime večer:
1. variant - malá degustácia

Prehliadka klasickej tokajskej pivnice, spojená s odborným výkladom o tokajskom regióne, vínach, ktoré sa v tomto kraji rodí a degustácia nasledovných druhov vín:
a. Monet - šumivé víno, r. 1999
b. Furmint - slov. akostné víno, r. 2003
c. Lipovina - kabinet r. 2001
d. Furmin - neskorý zber r. 2002
e. Muškát žltý - slov. akostné víno, r. 2000
f. Tokajské samorodné suché - výberové víno, r. 1995
g. Tokajský výber 3 putňový - výberové víno, r. 1995
h. Tokajský výber 5 putňový - výberové víno, r. 1995
Ochutnáva sa po 0,5 dl vína + občerstvenie /syr, slanina, chlieb/. Dĺžka prehliadky a degustácie je cca 1 hodinu, cena 370,- Sk /osobu.

2. variant - stredná degustácia (podľa dohody návšteva tokajských viníc, lisovne a výrobnej haly)

Prehliadka tokajskej pivnice, degustácia 10 vzoriek vín s odborným výkladom
o regióne, výrobe a jednotlivých druhoch degustovaných vín:
· Monet - šumivé víno, r. 1999
· Furmint - neskorý zber, r. 2002
· Lipovina - kabinet r. 2001
· Muškát žltý - slov. akostné víno, r. 2000
· Tokajské samorodné suché - výberové víno, r. 1995
· Furmint - kabinetné-panenská, r. 2002
· Furmint - bobuľový výber, r. 2002
· Tokajský výber 3 putňový - výberové víno, r. 1995
· Tokajský výber 4 putňový - výberové víno, r. 1993
· Tokajský výber 6 putňový - výberové víno, r. 1993
Dĺžka prehliadky a degustácie je cca 2 hodiny, cena 600,- Sk/osobu. Degustuje sa po 0,5 dl vína z druhu a v cene je studené občerstvenie /syr, slanina, domáca paštéta, alebo tlačenka, chlieb/.

3. variant - veľká degustácia

Podľa dohody návšteva tokajských viníc, výrobnej haly, lisovne. Prehliadka tokajskej pivnice, ochutnávka 15 druhov vín s odborným výkladom o regióne a vínach:
· Monet - šumivé víno, r. 1999
· Furmint - slov. akostné víno, r. 2003
· Lipovina - kabinet r. 2001
· Furmint - neskorý zber r.2002
· Furmint SC - výber z hrozna , r.2002
· Muškát žltý - slov. akostné víno, r. 2000
· Tramín červený - kabinet, r. 2000
· Furmint - bubuľový výber, r. 2002
· Muškát žltý SC - výber z hrozna r. 2002
· Rulandské biele SC - výber z hrozna r.2002
· Tokajské samorodné suché - výberové víno, r. 1995
· Tokajský výber 3 putňový - výberové víno, r. 1995
· Tokajský výber 5 putňový - výberové víno r .1995
· Muškát žltý - likérové víno, r. 1999
· Tokajský výber 6 putňový - výberové víno, r. 1993
SC - vína zo špeciálnej kolekcie a sú určené iba na priamy predaj konečnému zákazníkovi cez náš on line obchod a do vybraných gastro zariadení.

Ochutnáva sa po 0,5 dl vína a studené občerstvenie / syr, slanina, fašírka, domáca paštéta, alebo tlačenka, kyslá zelenina , chlieb/
Dĺžka prehliadky a degustácie je cca 3 hodiny, cena 680,- Sk/osobu.
Teda výber je na Vás – len poprosím aby ste mi oznámili o ktorý variant máte záujem –prehliadku je treba oznámiť aspoň týždeň vopred.
2. deň-14.8.2005-nedeľa
Ráno nás hádam stretneme v stave „schopnom“ použiť naše bicykle...Ak áno, ideme odkrývať ďaľšie tajomstvá tokajského. Vína – samorejme. Rád by som si spravil krátku exkurziu na najnižšie položené miesto SR. Z V. Tŕne sa vydáme Slovenské Nové Mesto, Boršu a Viničky. Kde v ľavotočivej zákrute pokračujeme do Stredy nad Bodrogom – obce s dvoma kaštieľmi, kúriou a troma kostolmi. Klin nad Bodrogom a krátke hľadanie nás privedie na najnižšie položené miesto SR – 94,3 m.n.m. pri Bodrogu. Je to nenápadné miesto uprostred poľa, tak hádam nebude problém s orientáciou, hlavne ak sa vopred posilníme 4-putňovým Tokajom...Po „výstupe“ na najnižšie miesto SR sa vrátime do Stredy nad Bodrogom – tu sa na smer spýtame pekných východniarok. Hľadáme odbočku na Malý Kamenec, kam prídeme po cca 4 km. Po ľavej strane sa dvíha vrch Tarbucka /277/. Ďalšie 2km a sme vo Veľkom Kamenci. Tu sa nachádza zrúcanina hradu, kaštieľ a kostoly z r. 1814 s 1887.Na križovatke v obci ideme vpravo a cez Strážne a Veľký Horeš s kúriou. V Malom Horeši nás zaujmú kamenné pivnice na víno. Pivnice vedú do nekonečného podzemia, sú vytesané do vulkanickej tufy. Vybudované boli v polovici 13. storočia počas vojny s Turkami a ľudia sa tu ukrývali pred ich nájazdami. V pivničkách je stála teplota 8-10°C. Dobre sa tu darí tunajším odrodám furmintu, žltého muškátu a lipoviny prevteleným do vínka. Kedysi nekonečné katakomby si medzi seba neskôr rozdelili miestny obyvatelia. Postavili priečky a vzniklo tak obrovské množstvo pivníc. Vraj – podľa miestnych je ich vyše dvesto. Domáci nás možno pohostia aj miestnou špecialitou – malohorešovským veľkým koláčom – dokonca na výber je „verzia“ sladká ale aj slaná. Musíme však ísť ďalej a čaká nás Kráľovský Chlmec. Tu nás ešte stále bude vítať zrúcanina hradu a pekné kostoly z konca 18 storočia a z roku 1787. Zrúcanina hradu už je vraj dosť nepatrná – dokonca nás skôr „zaujme“ veľký amfiteáter – dnes je z neho rovnako len torzo z dôb nedávnych. Celý tento úsek cesty je plánovaná Dolnozemplínska cyklomagistrála – takže hádam cesta bude priať nám aj našim koňom. Po prehlaidke Kráľovského Chlmca budeme pokračovať rovinatou krajinou početných močarísk, ramien a kanálov rieky Latorica smerom na severovýchod. Okrajom minieme obec Leles, v ktorej je kláštor z južnej strany uzavretý kostolom zo 14 storočia, vo východnom krídle kaplnka. V obci je aj katolícky kostol z rokov 1315-60. Prejdeme mostom cez Latoricu a niekoľko kanálov a čoskoro vchádzame do Veľkých Kapušian. Mestečko prejdeme priamo, po pravej strane budeme mať chránené nálezisko Ortov, priamo prejdeme aj cez Čierne Pole. V obci je secesný kostol z roku 1948. Na rázcestí za ním pôjdeme vpravo, pretneme štátnu cestu 555 a cez Bajany prichádzame do Lekároviec. Nezaškodila by krátka prestávka na doplnenie pitného režimu – pretože PIŤ SA MUSÍ !!! Po občerstvení pokračujeme na Pinkovce, Záhor do Jenkoviec. Ideme priamo, na rázcestí za obcou pokračujeme vľavo na Kristy. V obci na križovatke odbočíme vpravo a cez Prostov prichádzame do mesta Sobrance. Tu sa napojíme na cestu č. 50 smerujúcej do Tibavy. V Tibave sa asi zdržíme trocha dlhšie – ochutnávka vín nás opäť neminie! Po ulahodení aj našim chuťovím pohárikom pokračujeme po ceste č. 566 do Horne a Choňkoviec. Pred nami sa budú ukazovať Vihorlatské vrchy, s ktorých prevýšeniami sa budeme trocha „pasovať“ Za Choňkovcami odbočíme vľavo na Baškovce. Tu musíme poprosiť domorodcov aby nám poradili najlepší smer na Jasenov a daľej na Remetské Hámre. Keď sa „vymotáme“ z východniarskych skratiek - nájdeme sa v Jasenove. Po 2 km je rozcestnik na ktorom zabočíme vpravo na Vyšnú Rybnicu a Vyšné Remety. Dostaneme sa na Remetské Hámre. Prejdeme obcou a asfaltkou sa prebicyklujeme až k Morskému oku. Je to najznámejšia a tiež najnavštevovanejša lokalitoa CHKO Vihorlat. Jazero Morské oko leží v 618 m n.m., má rozlohu 13,8 ha a maximálnu hĺbku 25,10 m. Svojim pôvodom a vzhľadom patrí medzi skvosty nielen CHKO, ale aj v rámci Slovenska. Je to najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku, vzniklo zahradením doliny Okna mohutným zosuvom so šírkou 800 m a s dĺžkou 1 900 m. Nad jazerom Morské oko sa na severnej strane vypína druhá dominanta CHKO Chránený prírodný výtvor Sninský kameň (1005 m). Po prehliadke sa vydáme rovnakou cestou spať. Výškové metre, čo sme nastúpali smerom k jazeru sa nám teda vrátia: čaká nás zjazd v ktorom si hádam naše nohy trocha oddýchnu! V nohách budeme mať v týchto miestach už okolo 100 km. Za Vyšnou Rybnicou treba uzdu koňom pritiahnuť - odbočka v pravo na štátnu cestu číslo 582 nás privedie do Poruby pod Vihorlatom, prejdeme cez Jovsu. Pred nami sa bude rozprestierať Vodná nádrž Zemplínska Šírava. Východoslovenská nížina je rozsiahla rovinatá oblasť rieky Bodrogu. Na západe je ohraničená rozvodím riek Ondavy a Laborca, na severe zalesnenými výbežkami stredných Karpát a na severovýchode pohorím sopečného pôvodu Vihorlat.
Často sa opakujúce záplavy a vysokopoložená hladina podzemnej vody zhoršovali štruktúru pôdy,čím vznikol veľký nepomer ornej k lúkam a pasienkom.Východoslovenská nížina bola typickým príkladom územia, na ktorom bolo nutné zásahom človeka korigovať podmienky vytvorené po stáročia prírodou.

V Užhorode bola 28. apríla 1955 podpísaná československo-sovietska dohoda o opatreniach na úpravu vodného režimu riek Latorica a Uh.V priebehu roka 1955 sa urobili výpočty krivky voľnej hladiny veľkej vody rieky Latorice s 1%-nou pravdepodobnosťou a v roku 1957 pre rieku Uh, čo sa stalo základným podkladom pre projektovanie ochranných opatrení na týchto riekach.

Vláda Československej republiky prijala dňa 14. augusta 1956 uznesenie o začatí plánovacej prípravy na uskutočnenie komplexnej vodohospodárskej úpravy riek Laborca, Čiernej vody, Uhu, Latorice a ich prítokov a efektívneho využitia vodných zdrojov v záujme rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu a životnej úrovne obyvateľstva v oblasti Prešovského a Košického kraja.
Po ľavej strane budeme mať „slovenské more“, pekné slečny v plavkách/možno bez a v krku vyschnuté /možno aj pre tie slečny.../ Prejdeme Kusín, Klokočov a dnešné cykloputovanie ukončíme v obci Kaluža. Večer si dáme pár temp v „mori“ - keď to po dnešnom najťažšom dni /čo sa prejdených km týka/zvládneme a spokojný pôjdeme spať.

3. deň-15.8.2005-pondelok

Ráno sa prebudíme určite skoro – more nám bude „budíčkom“. Na jednej strane krásny výhľad na Šíravu a na druhej strane na celý Vihorlat. To bude nádherné ráno. A to slnko!!!Áaaach.....Dúfam, že sa budeme vládať hýbať a predchádzajúca etapa nenechá na nás pamiatky. Presunieme sa do obce Vinné, pozrieme si kostol z 13. storočia a pešo/fúuuj/ môžeme vybehnúť k zrúcaninám Vinianskeho hradu. Napriek tomu, že prvá písomná správa je z roku 1335, už v roku 1312 Omodejovci hrad Vinné napadli a poškodili. Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13.storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Hrady v neďalekom Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. Vinné patrilo šľachticom z Michaloviec a tvorilo súčasť tamojšieho panstva. Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16.storočia hrad opravili a opevnili. Ešte v tom istom storočí, v roku 1594, ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17.storočia opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18.storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou. Po prehliadke sa vydáme naprieč pohorím Vihorlat. Do kopčeka to bude ťažšie, ale kažý kopec raz skončí. Po ceste sa nám pod kolesá ešte „pripletie“ Vinianske jazero - Leží v prekrásnom lesnom prostredí. Vyznačuje sa mimoriadne teplou vodou, plocha jazera ja 3 ha, rozloha celého strediska 8 ha. Vinianske jazero je svojou polohou vhodným východiskových miestom turistických a cykloturistických vychádzok ale aj križovatkou mnohých turistických chodníkov. V zimných mesiacoch sa z Vinianskeho jazera stáva veľké prírodné klzisko pre rekreačné korčuľovanie ale aj pre hokejové zápolenia. Spoľahlivou asfaltkou najprv síce stále do kopca ale cca 2 km pred nasledujúcou dedinkou už to bude dole z kopca - sa dostaneme do Porúbky. Vpravo je vojenský obvod Valaškovca – vojaci tu využívajú Vihorlatské vrchy ako tankodróm... Ideme ďalej, stálym klesaním prídeme na rozcestie a odbočíme vľavo do Chlmca. Budeme hľadať turistickú značku/zelená, modrá/ na hrad Jasenov. Asfaltku na chvíľu vymeníme za lesnú cestu. Je to zrúcanina gotického hradu na kopci vysokom 395metrov-teda trocha si zašlapeme do kopca. Prvé písomné zmienky sú z roku 1328. V 16. storočí bola na hrade mincovňa, neskôr tam falšovali aj poľské groše. Mincmajstra Mikuláša /toho experta - falšovateľa/ chudáka popravili v Prešove. Hrad bol v 15.a 16. storočí prebudovaný na renesančnú pevnosť, V roku 1644 - za protihabsburských vojen ho zničili vojská Juraja Rákócziho. Koncom 19.storočia zrúcaninu kozervovali. Keď bude čas, určite niektorí vybehneme aj k samotnej zrúcanine hradu. Pokračujeme, po čase by sa cesta mala znova „pretvoriť“ na prijateľnejší asfalt. Dostaneme sa do obce Jasenov. Pôvodne sa obec vyvinula pod hradom a prvýkrát sa spomína v roku 1279. Do poslednej tretiny 17. stotočia patrila Drugethovcom. Kostol - pôvodne renesančný. vznikol okolo roku 1600. V roku 1756 obnovený, 1884 opravený a napokon v roku 1923 reštaurovaný. Jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a na západnom priečelí predstavanou vežou. Obvodové murivo presbytéria a lode zosilnené operákmi. Nárožné lizény veže sú zdôraznené reliéfmi, veža zastrešená vysokým ihlanom. Pôjdeme smerom na Humenné. Ďalším cieľom našej cesty bude zrúcanina hradu Brekov. Čaká nás ale cesta cez Humenné, ktorú musíme vydržať – pôjdeme priamo cez mesto /hádam aj po cyklochodníkoch/ a ďalej po ceste číslo 74 smerom na Brekov. Po ceste budeme vyzerať čierneho vraníka – koňa do ktorého by mal byť zakliaty bývalý pán hradu Fero Barkóczi. Zlý panovník, ktorý jednému z poddaných násilím odobral jeho jediný majetok – krásneho koňa. Toho potom utýral na smrť. Kdo s čím zachádza s tým aj schádza, hovorí stará múdrosť a je ako šitá k zmieňovanej povesti. Fero krátko na to tragicky zomiera a jeho duch sa prevtelil do koníka, ktorý vraj do dnešných dní obchádza hrad Brekov. Hádam nám dovolí nahliadnuť do zrúcanín hradu a nebude robiť problémy, veď kone máme aj my. Na konci obce sa dostaneme po síce nie asfaltke – až k našmu ďalšiemu hradu – hradu Brekov. Brekovský hrad vznikol medzi rokmi 1295 -1307 a do roku 1317 patril Petényiovcom. Kedže tunajší majiteľ bol jedným z organizátorov tzv. zemplínskeho povstania proti Karolovi Róbertovi (pre nesplnenie sľubov daných zemepánom), kráľ po zlikvidovaní vzbury odobral Petényiovcom ako účastníkom odboja majetky a Brekovský hrad sa dostal do vlastníctva Drugethovcov, ktorým patril až do roku 1698. Ďalšími majiteľmi panstva boli Barkócziovci a od 18. storočia Csákyovci. Hrad v priebehu stáročí upravovali a prebudovávali. V rokoch 1486-1488, ked bol na krátky čas v rukách Zápoľskovcov, venovali veľkú pozornosť opevneniu. V roku 1558 bol objekt tažko poškodený, opravili ho až v druhej polovici 16. storočia. Ďalšie poškodenie, ktoré natrvalo poznačilo hrad, zapríčinili vojská Rákócziho v roku 1644. Hrad ako pevnosť zanikol koncom 17. storočia, i keď niektoré jeho priestory boli obývané ešte v roku 1698. Po prehliadke sa vrátime po rovnakej ceste do Humenného. Môžeme si pozrieť kaštieľ z roku 1610, ktorý v 19. storočí prestavali podľa vzoru francúzskych barokových kaštieľov. Podľa času a chuti sa zatavíme aj v múzeu situovanom priamo v kaštieli, prípadne nakukneme do priľahlého skanzenu.... Keď nie, vydáme sa smerom na Kochanovce, hádam nebude veľa aút , keďže pôjdeme znova po štátnej ceste. Ale len chvíľu – plechovým škatuliam ujdeme na prvej odbočke na Udavské. Pôjdeme dolinou rieky Udavy. Vyšný Hrušov má kostol z roku 1778 a1768. Prídeme do obce Zubné, kto má pokazené zuby má smolu – vrhne sa tu na nás totiž miestny zubár a máme po chlebe...Ale hádam to nebude také zlé...Máme bicykle, tak bude určite rýchlejší ako jeho vŕtačka a ufujazdíme mu! Cez Papín a prídeme do Nižnej Jablonky. Tu pôjdeme na rázcestí vpravo, Bukovské vrchy sa začnú hlásiť a čaká nás tu niekoľko stúpaní a klesaní. Ale všetko bude v peknom prostredí – po ľavej strane budeme mať chránené Hostovické lúky, prejdeme do rovnomennj obce Hostovice. Odtiaľto pokračujeme ďalej smerom na juh a po 5 km prídeme do dolinky potoka Pčolinka. Dolu tokom, cez obec Pčolinné prídeme pohodlne do Sniny. Snina je pre dnešok náš cieľ. Tu sa zložíme a pripravíme sa na ďaľší deň - deň drevených kostolíkov – tu nazývaných cerkva.

4. deň-16.8.2005-utorok
Dnešný seň venujem dreveným kostolíkom – samozrejme stále na bicykloch! Všetky drevené chrámy v rámci zástavby jednotlivých obcí majú dominantné postavenie. Sú situované obvykle na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných miestach, excentricky voči iným dedinským stavbám. Súčasťou ich areálov sú aj neveľké cintoríny s jednoduchými drevenými, pieskovcovými a liatinovými krížmi. Celý areál obklopuje zrubová alebo kamenná ohrada so vstupnou bránkou zastrešenou šindľom. Tento architektonický súbor v mnohých prípadoch vhodne dopĺňa drevená zvonica. Drevené kostolíky na východnom Slovensku majú zrubovú základnú konštrukciu, ktorá vytvára široké možnosti z hľadiska pôdorysného riešenia a formálneho stvárnenia objektu. Preto okrem pravouhlých zrubov v tejto oblasti často stretávame zaujímavé polygonálne konštrukčné tvary. Pri spevňovaní vencov zrubu a iných konštrukčných prvkov sa pôvodne nepoužívali žiadne kovové klince. Charakteristickým znakom drevených cerkví v tejto oblasti je ich trojdielnosť, ktorá zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smeromna západsa zvyšujúcich veží. Ako krytina sa na týchto kultových stavbách zásadne používal šindeľ. Na streche a iných architektonických detailoch nachádzame rôzne tesársko-rezbárske geometrické ornamenty. Dekorácia sa uplatňovala dokonca v spôsobe kladenia a profilovania šindľov, šalovacích dosák a líšt. V niektorých dekoratívnych a funkčných prvkoch sa uplatňoval aj kov (kríže, mreže, kovanie okien a dvier). Zvláštnu pozornosť si zasluhujú najmä železné kríže, ktoré sú výrazným umeleckým prejavom dedinských kováčov. Najvýraznejšou a nevyhnutnou súčasťou drevených chrámov je ikonostas (z gréckeho eikon - obraz, stasis - stavba, t.j. drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu), ktorý je výtvarným a funkčným jadrom sakrálneho objektu. Charakteristické je tu prísne usporiadanie ikon, ich vopred určený počet a kompozícia námetov. V umeleckej syntéze spája v sebe architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu. Expozícia vzácnych ikon zo 16. - 18. storočia sa nachádza v Galérii Dezidera Millyho vo Svidníku.
Dnešný deň pôjdeme „naľahko bez brašní, ktoré nás budú čakať u Jožkových rodičov. Pohybovať sa budeme v Národnom parku Poloniny – prostredie bude určite veľmi krásne. Veľa bude samozrejme záležať aj od počasia – hádam nám bude priať. Čakajú nás kratšie ale o to ostrejšie prevýšenia Bukovských vrchov a bez záťaže v brašniach to bude o to jednoduchšie. Vyrazíme zo Sniny smerom na Stakčín kde odbočíme doprava. Po 7,5 km sa zastavíme pri prvom dnešnom drevenom kostolíku v obci Kalná Roztoka. Je to drevený kostol sv. Bazila Veľkého. Cerkva sv. Bazila Veľkého bola postavená koncom 18. storočia a obnovená v roku 1839. Je to trojdielna zrubová stavba s polygonálnou oltárnou časťou. Zvonku je zrub omastený hlinou a obielený, v dôsledku čoho chrám pôsobí dojmom murovanej stavby. Z valbovej šindľovej strechy nad babincom vyčnieva veža; nad oltárnou časťou sa nachádza miniatúrna kupolovitá vežička s krížom. Ikonostas je z 18. storočia. Ikona Kristus je datovaná roku 1773. Zvonica, ktorá sa nachádza pred cerkvou, pochádza z 20. storočia. Po prehliadke pokračujeme cez Klenovú a rázcestie na ktoré prídeme 3 km vľavo do Ruskej Volovej. Tu sa buď spýtame, alebo sa budeme držať cyklosprievodcu na cestu do Uliča. Znova to bude lesná cesta s prevýšeniami – ale bez brašien by nemli nastať problémy! Je to úsek približne 10 km po lesnej ceste. V Uliči budeme určite potrebovať „prvú pomoc“ teda čaj so šlahačkou. Hádam nás neodmietnu. Po krátkom oddychu prejdeme do Uličského Krivého. Cerkva archanjela Michala pochádza z roku 1718. Je situovaná uprostred obce a svojou krásou upútava pozornosť všetkých okoloidúcich. Trojdielna zrubová stavba spočíva na nízkych kamenných základoch. Steny z obidvoch strán sú ponechané v pôvodnom stave. Oltárna časť má polygonálny tvar. Z mohutnej stupňovitej šindľovej strechy v tvare nepravidelnej valby vyčnievajú dvene veľké veže s jednoduchými krížmi. Ikonostas pochádza z 18. storočia; je zhotovený v barokovom slohu. Ikona sv. Mikuláš, Kristus Pantokrátor a niektoré ďalšie sú zo 16. storočia. Čaká nás cesta späť po rovnakej trase Uličské Krivé – Ulič. V Uliči nás neminie znova krátka prestávka, po nej pokračujeme po štátnej ceste 558. 4,5 km a nasleduje odbočenie doprava na Ruský potok. Cerkva archanjela Michala z roku 1740 tvorí dominantu obce na jej východnom svahu. Pôvodne bol areál ohradený kamenným múrom s dvomi bránkami. V roku 1956 bola pri kostolíku postavená samostatná drevená zvonica. V šindľovej valbovej streche sú veľmi citlivo zakomponované dve vežičky. Ikonostas je z obdobia vzniku stavby. Cenné sú liturgické knihy, ktoré boli ešte v polovici 17. storočia vytlačené cyrilikou vo Ľvove a iných ukrajinských mestách. Vrátime sa naspäť na rozcestie a kone nasmerujeme doprava na obec s milým názvom Kolbasov. Po 3 km na rozcestí odbočíme doprava. Dostaneme sa do obce Topľa. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1600. V obci sú ruiny murovaného kaštielika z 20. storočia. V ich blízkosti sa nachádza najzachovalejší židovský cintorín v Poloninách. Na hore Hodošík sa vo výške 885 m. n. m. nachádza najvyššie položený cintorín na Slovensku. Sú tu pochované najmä obete 1. svetovej vojny. V strede obce stojí pomník básnika A. V. Duchnoviča - národného buditeľa Rusínov - Ukrajincov.
V Topli si prezreime ďaľší drevený kostolík: Cerkva archanjela Michala bola postavená okolo roku 1700. Obklopuje ju cintorín a umiestnená je na strmom kopci nad dedinou. V areáli sa nachádza samostatná zvonica postavená v 20. storočí na mieste staršej, oveľa jednoduchšej (zo štyroch stĺpov). Trojdielna zrubová stavba je prikrytá šindľovou valbovou strechou, z ktorej vyčnievajú dve vežičky. Zrub je chránený vysunutým podstreším spočívajúcom na vertikálnych stĺpoch ukotvených v horizontálny chtrámoch - "podvalinách" Ikonostas je z polovice 18. storočia. Niektoré ikony sú zo 17. storočia. Opať sa vrátime po rovnakom krátkom úseku späť – odbočíme rovnako do prava a rovnako po štátnej ceste 558 pokračujeme k Vodnej nádrži Stráňava. Neminie nás ktovie koľké dnešné stúpanie - tentoraz na sedlo Príslop. Ale bude posledné, ktoré v dnešnom dni pred nás postavili Bukovské vrchy! Keď budeme mať dostatok síl, tak sa môžeme zastaviť pri VN Starina a okúpať sa . Ak nie, čaká nás ešte 10 km do nášho „dočasného hlavného stanu“ - Sniny.
5. deň-17.8.2005-streda

Zo Sniny vyrazíme po rovnakej ceste ako sme sem išli pred dvoma dňami – Pčoliné – Hostovice /stúpanie 12%/– Nižná Jablonka. Po pravej strane budeme mať Východné Karpaty. Z Nižnej Jablonky prídeme na rozcestie kde odbočíme doľava na Svetlice. Po 1,5 km za dedinou na rozcestí sa dáme doľava smerom na Výravu. Pôjdeme v kotline Laborckej vrchoviny – teda prevýšenia by nemali byť tragické....Tu pred obcou a za obcou Čabalovce nás čaká najprv klesanie 10% a následne hore 12%. Ale to už sa pomaly prebicyklujeme do Medzilaboriec. Prezrieme si Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov. Miestny cintorín obsahuje ľudovú architektúru drevených vyrezavaných náhrobkov a krížov. Po prehliadke nasmerujeme bicykle na Krásny Brod, Roškovce, Bystrú. Privíta nás dedinka, kde sa povinne odfotíme pred tabuľou s názvom obce – Havaj. To bude úlovok – polonahé východniarky s banánovými listami ako sukienky na bedrách, to bude zážitok. Keď sa nám podarí vymaniť z ich priazne, možno tu zostaneme, ale radšej budeme rýchlo bicyklovať do Makoviec, tu na rozcestí odbočíme doprava do Staškoviec. Po 1 km je rozcestie , kde sa vydáme doľava. Prebicyklujeme obcami Pstriná, Miroľa. V Miroli je cerkva Ochrany Bohorodičky z roku 1770. Stojí na východnom svahu obce, v ktorej je dominantnou stavbou. Typický trojdielny a trojvežový zrubový objekt je zvonku opláštený došteným šalovaním, v dôslednku čoho loď a babinec pôsobia dojmom jednej miestnosti. Veže i stupňovité štvorhranné kupoly nad svätyňou i loďou sú zakončené makovičkami so slepými tamburami a krížmi. Strecha objektu i veže sú pokryté šindľom. Zrub a horná časť veže je chránená vertikálne kladenými doskami a lištami. Pred objektom je drevená vstupná bránka s osembokou nízkou strieškou, pokrytou šindľom. Interiérové vybavenie je v pôvodnom stave, ikonostas je riešený presne podľa ikonografických zásad. Ikonostas je štvorradová polychrómová architektúra z 18. storočia s ikonami a cárskymi dvercami. Horné rady ikon sú novšie, z konca 18. storočia. Po ceste máme ďalši drevený kostolík v Bodružali. Cerkva sv. Mikuláša, postavená v roku 1658 je na južnom svahu obce. Trojdielna zrubová stavba má bohato členenú šindľovú strechu s tromi v smere na západ sa zvyšujúcimi vežami. Strecha je pokrytá šindľami a objekt je obitý vertikálne doskami s lištami. Oltár, podobne ako v ostatných cerkvách, je orientovaný na východ. Areál chrámu obklopuje zrubová ohrada so šindľovou strieškou a drevenou vstupnou bráničkou s makovičkou. Samonosná veža i stupňovité kupoly nad svätyňou a loďou sú zakončené makovičkami a bohato kovanými krížmi. Na severnej stene hlavnej lode je zachovaná časť nástenných malieb z konca 18. storočia: Posledný súd a Kalvária. Vnútorná výzdoba je baroková, bielo-zlato maľovaná. Ikonostas a ďalšie ikony sú z konca 18. storočia. V 90-tych rokoch bol zrekonštruovaný oltár, žertveník, ikonostas a ikony. V lete roku 2004 prebiehala komplexná rekonštrukcia. Za Bodružalou prídeme na rozcestie kde odbočíme doprava – bude to štátna cesta E371 – teda áut bude viac ako sa nám bude páčiť. Ale inú možnosť ako sa dostať na „Prelecz Dukielska“ teda Dukliansky priesmyk nemáme. Krajná Poľana je na rozcestí – to pre lepšiu orientáciu. V Nižnom Komárniku je Cerkva Ochrany Bohorodičky, postavená v roku 1938, podľa projektu významného ukrajinského architekta a bádateľa ľudovej architektúry V. Sičynského (1894-1962). Tento bojkovský typ chrámu predstavuje ideálny súlad a harmóniu jednotlivých článkov stavby, dokonalé uplatnenie statických zákonitostí, logické a vzhľadovo príťažlivé rozdelenie celku a tvarov. Je to jednoloďová zrubová stavba, postavená na vyššej podmurovke. Nad loďou je ortogonálna kupola. Pred vchodom portikus s vyrezávanými stĺpikmi. Ikonostas je zo začiatku 18. storočia a pochádza z Trebišova. Nakoľko nebol vyhotovený pre tento objekt, apoštoli a proroci boli umiestnení v kupole. Tu sa nám ukáže aj jeden z pamatníkov na Karpatsko-Dukliansku operáciu. Vľavo - priamo oproti obci je na podstavci bojové lietadlo IL-2 Šturmovik. Aj lietadlá zohrali v tejto krvavej operácii svoju úlohu. Zo vzduchu podporovali pozemné útoky, zvádzali vzdušné súboje s protivníkom na nebi, prevádzali nočné a denné bombardovania nepriateľských delostreleckých pozícií a zásobovali vojakov a povstalcov jedlom a muníciou. Je tu aj americký stroj Dakota. Je umiestnená trocha vyššie od cesty a na jej striebornom tele si určite všimneme diery od protilietadlových striel. Kanónov rôznych veľkostí a rôznych kalibrov bude všade dookola tiež veľa. Ale ideme ďalej, ešte nás čaká priamo Dukliansky pamatník. Nájdeme odbočku po 1 km a napojíme sa na paralelnú starú cestu . Táto stará cesta má tú výhodu, že sú z nej vylúčené automobily. Presúvame sa na hraniční prechod do Poľska – na Dukliansky priesmyk. Na Dukle môžeme navštíviť aj vyhliadkovú vežu – keď bude otvorená, samozrejme...Za bojov tu bola pôvodná pozorovateľňa generála Ludvíka Svobodu – upozorňuje na to pamätná tabuľa. Všetkému tu však vedie známy Dukliansky pamatník. Kamenný pylón ako varovný prst sa zdvíha k nebu a na jehu rube na nás bude hľadieť bývalí štátný znak Česko-Slovenska – lev s dvojramenným krížom na hrudi. Až sem urazili ďalekú cestu vojaci z ďalekého Buzuluku. Teraz tam večne odpočívajú. Hrdinovia , príslušníci prvého československého armádneho zboru. Karpatsko-Duklianskej operácie sa zúčastnilo takmer 82 000 sovietských a československých a 57 000 nemeckých vojakov. Mnohí z nich tu našli svoj hrob.
Z Dukly sa budeme vracať po rovnakej ceste. V Krajnej Poľane budeme odbáčať vpravo na Hunkovce. Aj tu je Drevený chrám východného obradu Zosnutia Bohorodičky. Bol postavený na konci 18. storočia. Je to zrubový, trojpriestorový objekt na nízkej kamennej podmurovke. Samostatná veža je spojená strieškou so stavbou. Veže i stupňovité kupoly nad svätyňou a loďou sú zakončené makovicami vo vrchole cibuľkami s ornamentálne riešenými krížmi. Celý objekt i dve poschodia veže sú obité vertikálnymi doskami a lištami. Makovičky i celá strecha sú pokryté šindľom. Z pôvodného dreveného oplotenia sa zachovala drevená vstupná brána so šindľovou strieškou. Ikonostas a ďalšia pôvodná výzdoba chýba. Chrám nie je funkčný. Miernym klesaním sa prebicyklujeme do Ladomirovej - Cerkva archanjela Michala pochádza z roku 1742, ktorého zvláštnosťou je, že bol pôvodne postavený bez jediného klinca. Veže i stupňovité kupoly nad svätyňou sú ukončené makovičkami s kovanými krížmi. Zastrešenie objektu i veže sú pokryté šindľom, zrub i podvežné prístenky sú obité vertikálne doskami s lištami. Na západnej strane lode vystupuje malý chór s dreveným parapetom. V prednej časti oplotenia objektu sa zachovala časť drevenej trámovej ohrady so vstupnou bráničkou. Vedľa kostola sa nachádza cintorín so zaujímavými kamennými, drevenými a kovovými krížmi. Na južnej strane stojí pri chráme samostatná zvonica stĺpikovej konštrukcie s došteným opláštením. Umelecky hodnotný je ikonostas a oltár, ktorý pochádza z polovice 18. storočia. Päťradová polychrómovaná drevená architektúra vyplnená ikonami, casť z nich bola zničená v 2. svetovej vojne. Okrem toho je tu niekoľko ikon a ostatných bohoslužobných predmetov, zapísaných v zozname kultúrnych pamiatok. V Ladomirovej nájdeme odbočku na Vagrinec, Šemetkovce. Neodbočíme však do dediny ale ideme ďalej na Vislavu, Vyškovce. Po 1 km prídeme na rozcestie – kde obočíme doprava. Cez Krušinec sa dotaneme do Stropkova. Prepletieme sa mestskou dopravou a nájdeme cestu číslo 557 smerujúcu na Domašu. Prejdeme cez Breznicu, Miňovce. To už sa pred nami ukáže cieľ našej dnešnej etapy – Vodná nádrž Veľká Domaša. Nájdeme si prijateľné miesto - v prvom rade na spánok, a následne miesto na posedenie pri tekutinách na doplnenie toho čo sme v tento deň vypotili...hádam to nebude veľký problém – ani jedno ani druhé !!! Potom sa uložíme na spánok a dúfajme, že nás nebudú mátať duchovia mŕtvych vojakov – ktorým nebol dožičený pokojný odchod z nášho sveta.. Ale mi sme mierny a dobrý ľudia, takže hádam sa nemusíme báť ich hnevu.....

6. deň-18.8.2005-štvrtok

Ráno – prebudenie po ťažkej etape hádam nebude bolieť a duhovia nám tiež dali v noci pokoj. Znova sa budeme prebúdzať s vodnou kulisou pri hlavách, nič nemôže byť krajšie. Hádam len s milou dievčinou pri hlave by bolo tiež krásne...ehm...Ráno sa prebicyklujeme do obce Tokajík, kto bude chcieť – ostatný môžu počkať pri raňajkách. Aj v Tokajíku je „pamiatka“ na ťažké vojnové časy – táto dedinka bola totiž za II.svetovej vojny vypálená. K tejto tragédii je vybudovné v Tokajíku Múzeum obetiam vypálenia II. sv. vojny. Vrátime sa pre zbytok skupiny a vydáme sa s Domašou po ľavej strane – prídeme do obce Turany nad Ondavou. Po 1,5 km prídeme na rázcestie, kde sa dáme doľava na štátnu cestu číslo 556. Domašu necháme za našimi koňmi a pokračujeme priamo cez Kručov, 5 km a sme na rozcestí. Odbočíme doľava a po ceste č. 73 prebicyklujeme do Giraltoviec. Prvé písomné zminky o Giraltovciach sú z roku 1427. Sú tu tri kaštiele – zo 17., 18 ., a klasicistický z 19. storočia. Vymotáme sa z ruchu mesta a pokračujeme po 73-ojke na Kračúnovce, kde 1 km za dedinkou odbočíme vpravo na Kukovú. Necháme za sebou aj Zelmanovce a prejdeme cez Dukovce do Stuľan. Na rozcestí sa dáme doľava a cez obec Lopúchov a 10% stúpanie sa dostaneme do Rastislavíc. Tu sa napojíme na cestu č. 545, odbočíme doľava. V obci Demjata, ktorá je na rozhraní Spišsko-šarišskej a Ondavskej vrchoviny sa nachádza pôvodný renesančý kaštieľ zo 17. storočia. V Demjatej nájdeme smer na Veľký Slivník. Mala by to byť asfaltka bez áut, takže uvidíme...Tu sa po rozhovore s miestnymi rozhodneme či ísť po asfaltke cez dedinky, alebo po Ceste hrdinov SNP. Táto varianta bude záležať aj od počasia – keď bude náhodou pršať – radšej sa vydáme po asfaltke. Prejdeme cez dedinky Mošurov, Terňa, Počkaj do Gregoroviec. Tu sa dostaneme na rozcestie kde sa dáme doľava na Veľký Šariš. Pôjdeme po ceste č. 68 a po 2,5 km odbočíme do tohoto mesta. Písomne je doložené už v roku 1247. V roku 1299 získalo práva slobodného kráľovského mesta, ale od konca 15. storočia upadalo a až do roku 1848 bolo poddanským mestom....Nad obcou na 572 metrov vysokom brale sa nachádza zrúcanina Šarišského hradu. Dá sa predpokladať, že nadväzoval na Slovanské hradisko. Stal sa kráľovským hradom a sídlom hradného išpánstva. Po tatárskom plene bol vybudovaný ako kamenný. Hrad pozdĺžneho pôdorysu s rozlohou 4,5ha a dvoma nádvoriami bol prístupný zo S bránou a padacím mostom. Vstup chránila mohutná delová bašta. Rozsiahle nádvorie obklopoval asi 10m vysoký kamenný múr s baštami, vežami a bastiónmi. Pri stavbe vonkajšieho opevnenia použili valy predhistorického hradiska. Horný hrad, tvoriaci jadro areálu, má vlastné opevnenie pozdĺžneho tvaru, so zaoblenými rohmi. V jeho strede stojí asi 28m vysoká hranolová veža, prístupná len vo výške prvého poschodia. Priveži stál palác s rytierskou sieňou a ďalšie obytné priestory. Hospodárske a obytné budovy pre vojsko, hradné stráže a zamestnancov stáli na dolnom nádvorí. Prístup k hradu je z jeho južnej strany. Z Veľkého Šariša pokračujeme po asfaltovej ceste vedúcej do obce Medzany. Po 1km po pravej strane odbočuje poľná cesta (na rázcestí je kríž) k záhradkárskej kolónii. Cca 100 metrov za rázcestím je umiestnená turistická tabuľa, popisujúca históriu hradu. Od nej sa vydáme po značkovanej trase (úzka asfaltová cesta) priamo na hradný kopec. Výstup trvá niečo vyše hodiny. Hneď pri vstupe do lesa odbočuje po pravej strane od značkovanej cesty dobre vyšliapaný chodník, ktorý nám výrazne skráti výstup k hradu. Či sa bude dať s bicyklami – uvidíme... Keď sa nám podarí výstup na hrad tak nás tam v dnešnej dobe bude čakať kamenné obvodové murivo jednotlivých objektov (veže, bašty, palác a opevnenie), miestami so zachovanými otvormi bývalých okien a vstupov. Na niektorých sa zachovala renesančná omietka. Z hradu zbehneme a vrátime sa na asfaltku vedúcu do Medzian – dúfajme, že nás prichýli nejaké pohostinstvo aby sme si trocha oddýchli po výstupe na miestny hrad! Po prestávke sa vydáme cez Ostrovany do Ražňian. Tu máme znova možnosť

Varianta č.1 – les, les, kopce....

– ísť do obce Uzovský Šalgov. Ak sa rozhodneme takto, pôjdeme po turistickej značke na Uzovské Pekľany /483mnm, lesná cesta/ – vrchol Mindžová /920mnm/ - Bachureň /1081mnm/, sedlo Smrekovica /1074mnm/, povedľa priesmyku Branisko, Beharovce, Spišské podhradie.

Varianta č.2 – kopce...

Keď sa rozhodneme pre asfalt – ideme v Ražňanoch smerom na Sabinov, cez miestnu časť Dolný Mlyn do ktorého prídeme po 2 km. V Sabinove je zachovaná časť mestského opevnenia z 15. a 16. storočia. Zo Sabinova naše kone nasmerujeme ceste č. 68 na Pečovskú Novú Ves. V obci sú dva neskororenesančné kaštiele zo 17. storočia, jeden je barokovo prestavaný. Renesančný kaštieľ z roku 1649 s vežou a strieľňami na pôvodnej atike. Po 6 km prídeme na rozcestie, kde opustíme štátnu cestu 68 a my pokračujeme do Lipian. Pomaly ale isto začneme naberať výškové metre, priblížime sa a pôjdeme totiž cez Levočské vrchy. Stúpanie by však nemalo byť veľmi ťažké, skôr mierne. Cez Krivany, Torysu, Brezovicu – V obci je renesančný kaštieľ zo 17. storočia a gotický kostol z roku 1300 s renesančnou barokovou úpravou s veľmi hodnotným interiérom. Pokračujeme ďalej – Brezovička, Nižný Slavkov, po 3-4 km začne prudšie stúpanie, ale nič „zabijacke“ – veď bicykel sa dá aj tačiť, že? V sedle sa pokocháme a následným zjazdom prídeme až do Bijacoviec. Po 3 km pretneme štátnu cestu číslo 18. Podľa času v akom prídeme, buď ešte vyjdeme na hradné bralo, alebo si budeme najprv hľadať ubytovanie. To sa uvidí na mieste. Je však isté, že aj dnešnú etapu sme zvládli a sme v predposlednom dni nášho cykloputovania.

7. deň-19.8.2005-piatok
Posledný deň cyklotúry. Mesto Spišské podhradie vzniklo ako podhradie Spišského hradu. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1249. V 1.polovici 13.storočia sa vyvinulo na samostatné, od hradu nezávislé mestečko. Po stáročia bolo remeselníckym mestečkom s obmedzenými mestskými právami. V rokoch 1412-1772 bolo v poľskom zálohu. Na posledné kilometre sa vydáme smerom von zo Spišského Podhradia do Baldoviec. Môžeme sa zastaviť pri slávnom Baldovskom žriedle a napiť sa z neho ...ak nám to naše žalúdky dovolia...Prebicyklujeme do Bugloviec. Na rozcesti odbočíme doprava, 3 km a sme v dedinke Trsťany. Prídeme na odbočku v tvare praku – vyberieme si jeho pravú stranu a po 2 km prídeme na cestu číslo 536. Odbočka doprava nás vovedie do 7% stúpania-našťastie krátkeho...Prejdeme Spišský Hrušov, znova prekonáme – tentoraz 10% stúpanie a spustime sa do Jamníka. Po 3 km prídeme do obce Odorín, tu môžeme podľa času odbočiť doľava na Markušovce. Je tu kaštieľ s expozíciou nábytku a v zadnom letohrádku Dardanely expozíciu klávesových nástrojov. Prebicyklujeme sa k gotickému hradu z 2. polovice 13. storočia. Zaujme nás i viackrát obnovovaný kostol pôvovdom z 13. storočia. Po prehliadke sa začneme presúvať priamo do Spišskej Novej Vsi na železničnú stanicu, kde nasadneme na vlak smerujúci do Bratislavy.
Dátum Čas Stanica Vlak
19.08.05 15:18 Spišská Nová Ves R 610 POVAŽAN
20:20 Bratislava hl.st.

REKAPITULÁCIA TRASY: SPOLU 733 KM

1. etepa – sobota 13.VIII. 2005 – Do Veľkej Tŕne 99 km

Košice – Sady nad Torysou – Olšovany – Vyšný čaj – Nižný čaj – Bohdanovca – Rákoš – Slanaec – jazero Izra – Byšta - Kazimír – Michaľany – Veľaty – Hrčeľ – Kysta – Novosad – Zemplínske Jastrabie – Brehov – Cejkov – Malá Bara – Borša – Slovenské Nové Mesto – Čerhov – Veľká Tŕňa

2. etapa – nedeľa 14.VIII. 2005 – Na Zemplínsku Šíravu 162 km

Veľká Tŕňa – Malá Tŕňa – Slovenské Nové Mesto – Borša – Viničky – Streda nad Bodrogom – Klin nad Bodrogom – Streda nad Bodrogom – Malý Kamenec – Veľký Kamenec – Srážne – Veľký Horeš – Malý Horeš – Kráľovský Chlmec – Leles – Veľké Kapušany – Čierne Pole – Bajany – Lekárovce – Pinkovce – Záhor – Jenkovce – Kristy – Porostov – Ostrov – Sobrance – Tibava – Horňa – Choňkovce – Baškovce – Jasenov – Vyšné Remety – Remetské Hámre – Morské oko - Remetské Hámre - Vyšné Remety - Poruba pod Vyhorlatom – Jovsa – Kusín – Klokočov – Kaluža

3. etapa – pondelok 15.VIII. 2005 – Na Sninu!!! 91 Km

Kaluža – Vinné – Vinianske jazero – Porúbka – Chlmec – Jasenovský hrad – Jasenov – Humenné- Brekov – Hrad Brekov – Brekov – Humenné – Kochanovce – Udavské – Vyšný Hrušov – Adidovce – Zubné – Papín – Nižná Jablonka – Hostovice – Pčoliné – Snina

4. etapa – utorok 16.VIII. 2005 – Na kostoliky!!! 90 Km

Snina – Stakčín – Kalná Roztoka – Klenová – Ruská Volová - Ulič- Uličské Krivé – Ulič – Ruský Potok – Kolbasov – Topoľa – Príslop – Vodná nádrž Stráňava – Stakčín - Snina

5. etapa – streda 17.VIII. 2005 – Na Andyho… 126 Km

Snina – Pčoliné – Hostovice – Nižná Jablonka – Svetlice – Výprava – Sterkovce - Čabalovce - Medzilaborce – Krásny Brod – Roškovce – Bystrá – Havaj – Makovce – Staškovce – Miroľa – Bodružal – Krajná Poľana – Nižný Komárnik – Vyšný Komárnik – Dukliansky priesmyk - Vyšný Komárnik - Nižný Komárnik - Krajná Poľana - Hunkovce – Ladomirová – Vagrinec - Vislava – Vyškovce – Chotča – Stropkov – Breznica – Miňovce – Turany – Vodná nádrž Veľká Domaša

6. etapa – štvrtok 18.VIII. 2005 – Spišský hrad je náš ! 140 Km

Vodná nádrž Veľká Domaša – Tokajík – Turany nad Ondavou–Lomna – Kručov – Giraltovce – Kračúnovce – Zelmanovce – Dukovce – Stuľany – Lopúchov – Nižné Rastislavice – Rastislavice – Vyšné Rastislavice – Demjata – Veľký Slivník – Malý Slivník – Mošurov – Terňa –Počkaj – Gregorovce – Veľký Šariš – Šarišský hrad- Medzany – Ostrovany – Ražňany – Sabinov – Pečovská Nová Ves – Červenica – Krivany- Torysa – Brezovica – Brezovička – Nižný Slavkov – Vlčia – Bijacovce – Spišské Podhradie

7. etapa – piatok 19.VIII. 2005 – Domov ! 25 Km

Spišské Podhradie – Baldovce – Buglovce – Hincovce – Spišský Hrušov – Jamník – Odorín – Markušovce - Spišská Nová Ves

[ Zpět ]

Datum: 03.04.2005

Autor: Neregistrovaný uživatel (boco ([email protected]))

Hodnocení: 0 0
- Re: Slovensko
  
  co to sem strkáš za hlouposti, zařiď si vlastní stránku na takovéto romány
  
  [ Zpět ]
  
  Datum: 07.04.2005
  
  Autor: Neregistrovaný uživatel (informator)
  
  Hodnocení: 0 0
  - Re: Slovensko
    
    Ked sa Ti nepaci, nemusis citat to co je tu umiestnene...Roman zhanal akekolvek informacie o Slovensku, tak v com je problem....ci ma prispevok jedno slovo, alebo je to roman, to je asi jedno, NIE???
    
    [ Zpět ]
    
    Datum: 08.04.2005
    
    Autor: Neregistrovaný uživatel (Nitovka)
    
    Hodnocení: 0 0
    - Re: Slovensko
      
      Je to fakt prima, ale vhodnější je skutečně poslat link na nějakou stránku ... Tohle je skutečně dost podrobný popis cesty. Ale na druhou stranu je to pěkně zpracované.
      
      [ Zpět ]
      
      Datum: 19.05.2005
      
      Autor: Neregistrovaný uživatel (Jaromír Krejčí)
      
      Hodnocení: 0 0
Re: Slovensko

Slovensko jsem s přáteli projel natěžko dvakrát. Reportáž a fotografie z cesty jsou na http://www.cyklostranky.cz/vypravy/sk-hu2000... a http://www.cyklostranky.cz/vypravy/sk-hu2003... A abych nezapomněl, ještě taky http://www.cyklostranky.cz/kronika/2003/zahorie...

[ Zpět ]

Datum: 19.05.2005

Autor: Neregistrovaný uživatel (Jaromír Krejčí)

Hodnocení: 0 0
Re: Slovensko-Hostovice

Prídte sa osviežiť a odýchnuť do nášho pohostinstva Hostovice isto neoľutujete naše skvelé pivo vám dodá veľa chuti na vašich dalších cestách...
viac info o nás a našej obci na
www.hostovicepohostinstvo.svet-stranek.cz
TEŠÍME SA NA VAŠU NÁVŠTEVU...

[ Zpět ]

Datum: 26.04.2009

Autor: Neregistrovaný uživatel (ladislav Pastorok ([email protected]))

Hodnocení: 0 0
Re: Slovensko

http://hostovicepohostinstvo.svet-stranek.cz/
skús to u nás máme tu veľa pekných zaujimavosti čo sa dá pozrieť...Do skorého videnia...

[ Zpět ]

Datum: 09.10.2009

Autor: Neregistrovaný uživatel (Ladislav Pastorok ([email protected]))

Hodnocení: 0 0
Re: Slovensko

Niektoré typy na cyklistické trasy na území Liptova - Nízke a Západné Tatry sú spomínané aj na stránke http://www.ubytovanie-tatry.net/turistika...

[ Zpět ]

Datum: 12.11.2011

Autor: mikij

Hodnocení: 0 0
- Re: Slovensko
  
  ty nám taky reklamo...
  
  [ Zpět ]
  
  Datum: 12.11.2011
  
  Autor: Jurimír
  
  Hodnocení: +3 0
- Re: Slovensko
  
  Děkuji!
  
  [ Zpět ]
  
  Datum: 12.11.2011
  
  Autor: AV
  
  Hodnocení: 0 0