Balkán 3/2016

Pokračujem v spoznávaní zaujímavostí a obyvateľov tohto kúta- tentoraz to bude Bosna a Chorvatsko. Trasa je vybratá a veci pobalené, vyrážam na cestu v nedeľu 19.6. - pre úsporu času a síl vlakom po desiatej hodine. Cesta ubehla a po pol jednej opúšťam N. Zámky - do piatej dorazím do Zem. Olče a končím v opustenom hradlárskom domčeku za dedinou.

Ráno využívam chladu v skorých hodinách a oblačnej oblohy k presunu do maďarských rovin- po výmene peňazí cesta ubieha a ani sa nenazdám, je šesť hodín a prvá horúca noc. Nasleduje jasné ráno a slnečný deň, jazda po cyklocestách kolem záp. strany Balatonu a v podvečer som v cukrászcárde Bohônye. Prisadá si miestny a pozýva na noc k sebe do neďalekého domca- to sa neodmieta!

Po pokojnej noci a rozlúčení sú tu hranice do Chorvatska a po tretej stúpam k Lončarici, k chate známeho z predchádzajúcej cesty. Srdečné privítanie a pozvanie na noc je preňho samozrejmosťou - chata je dostavaná a má tu aj ženu.

Prejazd 90km-vého úseku Chorvatska, horúca noc v opustenom moteli pred hranicou Bosny a už som tam. Nezbytné formality, výmena za KM (konvertib. marky), pár dediniek, prejazd Banjou Lukou a je tu známy kaňon rieky Vrbas- proti prúdu sa dostávam do šiestej pred Jajce. Prvú noc v moteli využívam na dobitie batérií, pranie a holenie- druhý deň som ako nový. Prezretie mesta, pevnosti, vodopádov, mlynkov a Plivsko jazera zaberie pár hodin - ale nikam sa neponáhľam, mám predsa dovolenku. Končím tradične po šiestej v prístrešku neďaleko cesty - ochráni ma pred rosou a prípadným dažďom.

Darí sa mi vyraziť po šiestej - než začnú horúčavy, mám 60 km za sebou, čaká ma tiahle stúpanie a 5km-vé klesanie k Buško jazeru. Blížim sa k motelu u jazera a chuťové poháriky dráždi vôňa pečenej jahňaciny - nič sa nedá robiť, je čas neskorého obeda a skorej večere a tak zastavujem. Dávam si "porciu jagnjatiny s oblohou" a to nevtuším, čo to obnáša. Po chvíli to už viem- je to pol kila jahňacieho, 200gr zem. hranoliek, 200gr mieš. zelenin. šalátu plus chlieb- to všetko za 10€. Mám čo robiť pol hodiny, aby som to "spratal" a zapil pivkom. Pretože sa nevládzem ani pohnúť, pýtam sa na možnosť ubytovania - je priam oproti takisto za 10€ (mám smolu, že pri ubytovaní v moteli či hoteli musím platiť za pokoj a nie za osobu- tu však je privát).

Ubytko využijem- ako vždy - na skultúrnenie sa a pranie. Večer sa idem prejsť a na chvíľu posedieť - potom šup spať!

Od tohto okamihu sa už približujem k domovu - aj keď to ešte nejaký čas potrvá. O šiestej už smerujem okolo jazera na Livno a Bos. Grahovo. Po jednej však cestu prerušuje na dve hodinky silná a stále sa krútiacia búrka - do večera ešte spravím pár desiatok km a pretože je zamračené, nocujem opäť v stane pod strechou stavby.

Dnešný deň bude náročný- po ránu za silného protivietra kilometrové 8%-né stúpanie, nasleduje prvý priesmyk (z 500 na 980m/6km), oddychová 2%-ná rovinka 8km a po nej nekonečné 12km-ové stúpanie na druhý priesmyk Oštrelj(z 300 m na 1040 m), stále za neprestávajúceho protivetra.Do večera prejdem "iba" 56 km a mám toho dosť.Keby nebola vôkol zaujímavá a pekná krajina a možnosť zastávok v bistre na oddych a občerstvenie, tak by veľa možností k radosti nebolo. Noc v moteli za 10€ bola zasúžená- budúca bude už v pred Plitvicami v Chorvatsku.

Po raňajkách(v cene ubytovania) - teda po siedmej - sa približujem k prechodu..Za ním sa cesta pomaly dvíha - treba prekonať pohorie Plješevica a to obnáša "pokojné" 8%-né 15km-ové stúpanie za "príjemných" 32°C v tieni(ale kde ho nájsť?). Cez tieto "prekážky" dojednávam po piatej nocľah v súkromí(Jezerce) pred Plitvicami- po okúpaní večeriam v neďalekej reštike jahňací guláš + šopský šalát a nezbytný 12%-ný chmelový ionťák. Potom sa vraciam a po siedmej spokojne zaspávam.

Pobalenie a odchod je dielom okamihu- v hoteli mením bosnianské marky na kuny, parkujem bicykeľ a vydávam sa na prehliadku jazier. Prezerám si mapu areálu a schádzam iba k prvému jazeru s vodopádmi - areál je obrovský, dôkladná prehliadka je na niekoľko celodenných výletov a tak ju musím oželieť. Stanovať je v parku zakázané, kemp je obsadený a dochádzať z miesta ubytovania by bolo neúnosné - navyše pre problémy s chrbticou po úraze nevládzem chodiť bez odpočinku vo vodorovnej polohe dlhšie ako hodinu a tak po prehliadke odchádzam.

Parádny zjazd po pár km končí a pri prejazdu cez Slunj pozriem vodopády na rieke Korana v Raztoke. Večer ma víta opustený rozostavaný motel v mestečku Gvozd - tu som jediný spokojný a neplatiaci obyvateľ vo vlastnom stane. Nocľah v stane v moteli nemôže mať každý!

Predposledná noc je v stane v dedinke Mostari, posledná po kopcoch s 10-14%-nými stúpaniami je v moteli mestečka Ludbreg- zrovna tu prebieha folklórny festival - čo je zážitok, v moteli svatba(čo už zážitok nieje) - teda spanie nič moc pri neutuchajúcej hlučnej zábave. Vynahradzuje to nasledujúca noc v pokojnom moteli pred Kesthely po prechode hraníc do Maďarska - tu dospávam zameškané a ráno o šiestej odchádzam svieži ako rybička. Slovensko akoby ma priťahovalo, počasie je príhodné(nepáli slnko ani nefúka vietor)- pred siedmou sedím u oroseného domáceho moku v Zem. Olči. Posledný deň nasleduje premiestnenie do N.Zámkov a vlakom do Partizánskeho - tu sa tohtoročná cesta končí. Po 17-tich dňoch tachometer ukazuje 1576 km a v peňaženka je ľahšia o 300€.