Pri fotografiách Bodamského jazera nás napadlo, že by bolo úžasné obísť ho na bicykli. A tak sme zohnali potrebné mapy a vymysleli sme nasledovnú trasu: vlakom sa odviezť do Bregenzu, obísť Bodamské jazero po Bodam See- Radweg, napojiť sa na Konig See- Radweg, ktorá vedie cez Južné Nemecko, potom na Inn- Radweg a po nej do Passau na Donauradweg. Cestu z Passau do Bratislavy sme absolvovali už mnoho krát, je to príjemná oddychová trasa, na ňu sme sa obzvlášť tešili. Opäť sa nám potvrdilo, že sa netreba spoliehať na predpoveď počasia. Počas dvoch týždňov sa počasie správalo presne naopak, ako hovorila predpoveď.
Náš výlet sa začal na Hlavnej stanici v Bratislave, kde nás hneď čakalo prekvapenie. Nie je tam vybudovaný bezbariérový prístup, ani výťah, tak sme museli znášať a vynášať naše plne naložené bicykle sami po schodoch. V zahraničí sú bezbariérové prístupy samozrejmosťou, mysleli sme, že aj u nás je to tak. Vyrazili sme vlakom do Viedne, tam sme nastúpili na vlak do Bregenzu. Cesta bola dlhá, ale zato ponúkala prekrásne výhľady na hory a malebné dedinky. Vlak bol plný Sloveniek pracujúcich ako au-pair v Rakúsku. Tie, keď počuli slovenský jazyk sa potešili a až do konca cesty nám rozprávali ich zážitky a príhody z opatrovania. Z vlaku sme vystúpili o pol desiatej večer. Ubytovanie sme našli relatívne rýchlo, veľmi blízko stanice bol Gasthof, kde sa prespali spolu za 70 eur. Nie je to málo, ale izba bola pekná a mali sme výhľad priamo na Bodamské jazero. V tento večer husto pršalo, našťastie do rána už po daždi nebolo ani stopy. Tento deň bol neopísateľne krásny. Vyrazili sme z rakúskeho Bregenzu po upravenej ceste po švajčiarskej strane Bodamského jazera. Celý deň fúkal protivietor, bolo treba riadne zabrať, ale oplatilo sa. Mohli sme sa pokochať pohľadom na Bodamské jazero, pláže, jachty, detské ihriská, promenády a hory, ktoré sú okolo jazera. Všade bolo čisto, cesty pre cyklistov boli riadne značené a dostatočne široké. Jedna časť Bodam- Radweg je pomerne dosť kopcovitá, preto sme sa rozhodli trocha si cestu skrátiť a vydať sa do Meersburgu. Do tohto mesta sme sa dostali kompou z Kostanzu . Mala stáť 3 eura 40 centov, ale nikto k nám neprišiel, aby sme zaplatili, tak to vyšlo vcelku lacno :)
Týmto spôsobom sme sa dostali na nemeckú stranu a tam prespali v kempe v Immenstaate. Po obídení Bodamského jazera sme sa v meste Lindau napojili na Konig- Radweg a vyrazili do kopcov. Čakalo nás nekonečné stúpanie a klesanie, ktoré bolo pomerne náročné. Konig- Radweg je určená skôr pre horských cyklistov. Čo by sa jej dalo vytknúť je zlé značenie, niekedy bolo treba veľmi improvizovať a pýtať sa každého okoloidúceho, aby sme našli značku a často krát nás naviedla na veľmi frekventované cesty pre autá. Na druhú stranu táto cesta ponúka nádherné výhľady na zasnežené hory a celou cestou nás sprevádzal cinkot zvončekov bio- kráv, ktoré tu chovajú hádam všade. Veľmi sa nám páčilo Rottach See a Alpen See. Kempov na tejto cyklotrase je žalostne málo, našťastie Gasthausy sa nachádzajú v každej dedinke. Za noc s raňajkami zaplatíte priemerne 50-60 euro. Domáci v Gasthausoch nemávajú veľa hostí, takže k príležitostným cyklistom sú veľmi priateľskí a snažia sa maximálne vyhovieť všetkým požiadavkám. Konig- Radweg nás ešte v mnohom prekvapila. Pár krát nás zaviedla na miesta hlboko v lesoch, kde sme sa vôbec necítili bezpečne.
Keď sme boli vo väčšom meste, ako Fussen alebo Bad Tolz, značka sa stratila a vtedy sme väčšinou ešte s ďalšími cyklistami blúdili. Našťastie spoločnými silami sme vždy značku nejakou šťastnou náhodou našli. Tieto dve mestá sa určite oplatí vidieť. Najmä mestečko Bad Tolz je čarovné. Nájdete tu upravené promenády a mnoho historických pamiatok. Z mesta Bad Tolz viedla veľmi zlá 15 km cesta po lese, kde sa išlo stále do kopca po veľkých ostrých kameňoch a veľkú časť cesty bolo treba tlačiť bicykel. Ja som súcitila s mojím krosovým bicyklom a ocenila som, že všetky tieto cesty zvládol bez problémov. V ten večer sme plánovali prespať v okolí jazera Tangern See. Neskôr sme zistili, že je to menšia utópia. Okolo jazera bolo množstvo Zimmerfrei, Gasthausov, hotelov, avšak ako sme sa dozvedeli , majú plnú kapacitu obsadenú počas celej sezóny. Nakoniec sa nám podarilo uprosiť jednu pani v Zimmerfrei, ktorá nás síce vytrvalo odmietala, že má obsadené, ale my sme boli vytrvalejší a prehovorili sme ju. Príjemne vyčerpaní z Konig- Radweg sme prišli do mesta Rosenheim, kde sme sa napojili na Inn- Radweg. Krásne upravená a veľmi dobre značená cyklotrasa, ktorá ide až na pár výnimiek po rovinke. Na tejto trase sa nám najviac páčilo mesto Scharding.
Odtiaľ to bol už len kúsok do Passau, kde sa rieka Inn vlieva do Dunaja a tu sa aj stretáva Inn- Radweg s Donau- Radweg. Na týchto dvoch cyklotrasách nie je o campy núdza. Keď idete po Donauradweg smer Linz odrúčame ísť po ľavej strane, tá je skvelá, avšak keby ste šli na pravú, stali by ste sa súčasťou frekventovanej cesty pre autá. Pred Linzom nás chytil pekný, hustý, letný dážď. Podarilo sa nám prečkať v jednej útulnej pizzerii, kde nás obslúžila čašníčka, ktorá bola očividne mierne v nálade. Potom sme si všimli, že si takto na obed popíja celý personál reštaurácie. V Linzi sme neskôr našli aj pekný kemp. Prekvapením bolo, že stál v centre mesta, vedľa krásneho parku a čistého jazera. Jedinou chybičkou krásy bola hlučná rumunská skupinka vo vedľajšom stane. Nemáme voči nikomu predsudky, ale na prvý pohľad bolo jasné, že nejde o čistotných a slušných ľudí. Na recepcii nám povedali, že majú s nimi už dlhšie problémy a kemp považujú za miesto trvalého pobytu. Po vysušení stanu sme sa vydali cez Mauthausen, Ibbs do Melku. V ten deň sme pár krát vychytili poriadny dážď. Môj manžel nás našťastie prezieravo vybavil nepremokavou sadou z teflónu, vďaka ktorej sme boli v suchu celý deň. Pred koncom dňa sme boli nútení prvý raz vytiahnuť lekárničku, keď sa mi na mokrom štrku šmyklo koleso a preletela som cez bicykel. Vďaka prilbe som skončila iba s menšími škrabancami.
Po náročnejších 111 km sme sa dostali do Melku. Už z diaľky sme videli camp, zistenie, že v ňom netečie voda nás vôbec nepotešilo, do ôsmej rána byť bez vody bolo nepredstaviteľné, tak sme sa ubytovali v blízkom Gasthause. Majiteľ pochádzal z Čiech, keď počul slovenčinu, dal nám kľúče namiesto od jednej izby, za čo sme mali zaplatené, do päť-izbového apartmánu. Ráno sme vyrazili z Melku cez Durnheim, Krems do Tullnu. Odtiaľ to bol do Viedne- Klosterneuburg už len kúsok. Camp vo Viedni- Klosterneuburg je podľa nás jednoznačne najlepší, najupravenejší a najkrajší kemp v ktorom sme kedy boli. Posledný deň sme vyrazili z Viedne cez Heinburg do Bratislavy. Cyklocesta dopadla na výbornú. trvala dva týždne, dokopy bolo prejdených 920 km.