(Ne)vydarená cesta rumunským Banátom

V pondelok 13.7.2015 začína putovanie do rumunského Banátu- vynímočne vo dvojici. S Petrom sa stretávam u vlaku, ktorý nám skráti a usnadní cestu aspoň do N. Zámkov. Po dvanástej nasadáme pred rozkopanou stanicou v N.Zámkoch na biky a vyrážame smer Komárno- za celkom príjemnej teploty meníme po pár hodinách eurá za forinty a po chvíli je mesto za nami. Pred večerom stíhame dôjsť za Kisber a po pár km sa nedaľeko cesty núka strecha pre nocľah v otvorenom opustenom záhr. domčeku. Pretože komáre sú v Maďarsku ako doma, staviame stany aj pod strechou- práve pre pokojný spánok. Hygiena a večera sú dielom okamihu, konečne sme vo vodorovnej polohe a prvý deň máme za sebou.

Ráno sme na ceste pred siedmou a začína pripalovať. Pred seba je škoda pozerať- vidno rovnú silnicu bez jedinej zákruty na kilometer dopredu, všetky dediny a stromy s tieňom sú 3-5km bokom.
Mór, Székesfehérvár, Seregélyes a Dunafôldvár sú priamo na ceste- využívame ich prítomnosťna krátky oddych a doplnenie tekutín. Most cez Dunaj, Solt a je tu opustená otvorená novostavba- ďaľšie miesto pod strechou po úmornom a horúcom dni (50°Cna slnku-36°C v tieni). Noc je teplá, ale únava a 130km robí svoje- zaspávame.
Pred siedmou už krútime pedálmi a km rýchlo naskakujú- pred poľudním je 70-ka za nami a opäť jasno a horúco. Pokiaľ ideme, robíme si vetrík, ale po zastavení sme v okamihu mokrí (aspoň Peter, mne stíha pot odvádzať Moira triko, ktoré pre osvieženie cestou namáčam pod kohútikom). Akaszto, Kiskôrôs, Soltvadkert, Kiskunhalas- to sú miesta na trase a naše zastávky. Pretože sa blíži večer, pozeráme po vhodnom mieste- čaká nás v dedinke Zsana opustená stavba. Po "utáborení" zjisťujem nepríjemnú vec- chýba peňaženka s dokladmi, ostala mi iba kópia OP. Našťastie hotovosť mám inde, tak ani neviem, odkedy nieje na mieste. Cesta po rumunskom Banáte, na ktorú sme sa po prejdení nekonečných rovin velmi tešili, nebude.
Druhý deň teda pokračujeme cez Szeged a Makó na Tótkomlós- tu nocujeme po 111km v novostavbe a ani jednému nieje do smiechu. Cez noc sa však "dáme dokopy" a berieme to ako súsenosť pre budúcnosť- mať u seba iba dennú hotovosť a kópie dokladov, ostatné nech je uložené v bezpečí.....Dohovárame sa na ceste späť po inej trase- smer Salgótarján, Fiľakovo a pozdĺž hraníc cez Šahy do Štúrova a cez Nitru domov.
Nasledujúca cesta ku hraniciam je za páliaceho slnka a horúčavy-na noc končíme u cintorína nedaľeko silnice pred Rákoczifalva. Pretože je jasno a horúco, nepredpokladáme zmenu a zaspávame s otvorenými stanmi a sušiacimi sa vecmi na kríkoch. Po druhej hodine ráno ma však prebudia hromy-blesky, rýchlo upratať do stanu, prikryť bike a zapnúť stan- sotva tak urobím, spúšťa sa lejak. U Petra je pokoj, tak to asi stihol predo mnou. Zaspávam a ráno je pokoj- Peter je už hore, spal tak tuho, že nič nestihol a v stane má jazierko. Žmýka spacák a vylieva vodu zo stanu-kým pobalíme a vyrazíme, je po siedmej.
Solnok, Jászberény a Hatvan sme v podvečer pred Lorinci-tu končíme u miestneho cintorína, kde je tekúca voda, pekný plácik a dokonca latríny. Noc je pokojná, ale horúca- zajtra už budeme na Slovensku.
Po horúcom dni a prvých kopcoch prechádzame hranice a sme doma- to "oslavujeme" čapovanou desinkou v Šiatorskej Bukovinke. Míjame Fiľakovo s hradom, týčiacim sa nad mestom a v podvečer nás víta prístrešok u cintorína vo Fiľ. Kováčoch. V noci je búrka a lejak- sme radi, že na nás neprší.
Pokračujeme cez dedinské poklidné cesty do Slov. Ďarmot- tu vbehneme za hranicu a Peter utráca forinty za drobnosti. Po návrate na Slovensko sledujeme hranicu a končíme v Kosihoch n.Ipľom po dobrej pizze na miestnom futbal. stadione.
Horúčavy pokračujú, ale tu už máme tieň a aj horu, kde je trochu chladnejšie.Cez Šahy, Ipeľ. Sokolec a Salku nás na poľudne víta Štúrovo- po krátkom oddychu a doplnení tekutín sa Peter vydáva na obhliadku Ostrihoma a jeho katedrály, ja pomaly pokračujem smerom na Dvory nad Žitavou. Stretávame sa tam v tieni miestneho bistra a sondujeme možnosť nocovania. Dostávame odkaz na miestny štadion- je iba 500m vzdialený a správca nám navrhuje noc v izbe za 10€ pre oboch- berieme. Po okúpaní a ubytovaní si dávame pizzu a pivko v miestnom bistre priam na stadióne a spokojní zaspávame- noc je horúca a teplota neklesá ani k ránu pod 25°C.
Posledných 100km zvládame v pohode do šiestej a "smolná"dovolenka až tak nevydarená nebola. Nevideli sme čo sme si naplánovali, ale aj tak sme za 10 dní prešli 1020km. Horúcich, nezáživných, bez kopcov a zaujímavostí, ale "cyklistických" a to sa ráta!